Preskočiť navigáciu

Obec Hričovské Podhradie

foto
foto
foto
Hričovské Podhradie leží v Strážovských vrchoch v doline Závadského potoka. V chotári je chránený prírodný výtvor Skalná ihla, zriedkavý morfologický útvar a nad dedinou zvláštny skalný útvar Farárova skala. Dedina v staršom období splýva s Dolným a Horným Hričovom. Po prvý raz ako Varalya sa vyskytuje v listine z roku 1469. Roku 1598 sa dedina spomína ako Podhradie, roku 1773 niesla názov Podhragy, roku 1808 Hričovské Podhradí. Samostatný majetkový celok Hričov je priamo listinne a ohraničením doložený asi roku 1208 ako majetok nitrianskeho biskupa. Územie vtedy zahrňované pod názvom Hričov, obsahovalo v sebe chotáre dnešného Dolného a Horného Hričova, Paštinej Závady, Pekliny, Ovčiarska a Hričovského Podhradia. Pokojný vývoj krajiny narušil zásah dobyvateľov z východu v 40. rokoch 13. storočia. Vpád a pustošenie Tatárov na Slovensku, ako aj vojenské neúspechy uhorského vojska prispeli k vybudovaniu nového obranného systému. Ľudia vybudovali hrad, ktorý chránil celú obývanú plochu. Pre existenciu hričovského hradu pred tatárskym vpádom niet priamych dôkazov. Hrad sa po prvý raz spomína v listinnom materiály z roku 1265, kedy ho Belo IV. Daroval spolu s majetkami, dedinami, úžitkami a príslušnosťami Mikulášovi, synovi Pavla z rodu BEUCH. Hrad ťažil zo strategicky výhodnej polohy a umožňoval kontrolu a ochranu obchodnej cesty. Vybudovali ho na strmom členitom skalnatom vrchu po ľavej strane Váhu, možno na mieste starého zemného a dreveného hrádku. Patrí medzi najstaršie hrady na strednom Považí. Hrad pomerne malých rozmerov je stavaný do skalnatého nerovného terénu, ktorého výškové rozdiely určili charakter stavby, riešenej blokovo bez vnútorného dvora. Prvá písomná správa o osídlení na území Hričovského Podhradia spadá do obdobia vlády Mateja Korvína. Osudy Hričovského Podhradia boli zložité aj v 16. storočí, zvlášť v rokoch po bitke pri Moháči. Daňové a pracovné povinnosti vykonávali obyvatelia z Hričovského Podhradia podľa zákonov prijatých na Stavovskom sneme. V prvej polovici 16. storočia obyvatelia H. Podhradia znášali dôsledky bojov medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I., ktorí zápasili o uhorský trón. Hrad prechádzal z rúk do rúk a do sporov o jeho vlastníctvo sa zamiešali viacerí feudálni páni. Hričov sa ocitol v nemeckých rukách, neskoršie ho znova získali Podmanickovci, keď im celé hradné panstvo daroval roku 1536 kráľ Ján Zápoľský. Roku 1563 kúpil hradné panstvo predseda kráľovskej komory František Turzo a po jeho smrti syn Juraj Turzo. Obce na hričovskom panstve pripojil k panstvu Bytča. Od tých čias bolo Hričovské Podhradie trvalo súčasťou bytčianskeho panstva. Poddaní boli v 16. storočí v závislom postavení od svojich pánov. Pôdu dostali iba do užívania a neboli jej plnoprávnymi vlastníkmi. Želiari stáli na najnižšom stupni feudálneho systému. Na usadlosť síce nemali ani dedičské právo, ale v praktickom živote želiarska usadlosť prechádzala z otca na syna. Koncom 16. storočia bolo Hričovské Podhradie malou osadou, v ktorej bývalo len šesť želiarskych rodín. Ekonomické postavenie obyvateľstva určovali urbárske dávky. Medzi jeho povinnosti patrila ručná robota na majeri. Naturálne a peňažné dávky neodvádzali. Museli byť veľmi chudobní, nechovali ani dobytok a hľadali doplnkové zdroje príjmov. Hričovské Podhradie bolo začiatkom druhej polovice 18. storočia malou dedinou a vyskytovalo sa iba málo príležitostí zárobku. Prípadné poľnohospodárske prebytky obyvatelia mohli predať na trhoch a jarmokoch v blízkej Bytči a Žiline. Tu aj kupovali potrebný tovar pre svoje gazdovstvá. V období panovania Mária Terézie a Jozefa II. Bol zemepánom Hričovského Podhradia knieža Mikuláš Jozef Esterházi. Esterháziovci poskytli Podhradčanom dostatok pasienkov pre ich dobytok, istú čiastku si poddaní mohli zahájiť len pre seba, pravda s dovolením panstva. Prešlo veľa rokov od zrušenia poddanstva, kým sa Hričovskému Podhradiu podarilo vykúpiť od všetkých bývalých urbárskych povinností a zbaviť sa pozostatkov starého feudálneho spoločenského poriadku.

Obsah (text, prípadne foto) bol dodaný popisovaným subjektom.

 

ÚvodÚzemieHrady a zámkySubjektyKontaktMapa webu
RSS kanál
Copyright © 2001-2006 Matúšovo kráľovstvo s.r.o. • Webdesign © 2001-2006 Peter Šlosar