Preskočiť navigáciu

Mesto Piešťany

erb
vlajka
Kúpeľné mesto Piešťany sa nachádza v západnej časti Slovenska, v údolí rieky Váh. Patrí k najznámejším slovenským kúpeľným mestám a je zároveň preslávené aj v zahraničí, najmä v krajinách západnej Európy a Blízkeho východu.

Od minulosti po súčasnosť

Osídlenie územia dnešného kúpeľného mesta možno datovať do doby pravekých lovcov mamutov, o čom svedčia početné archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113, pod názvom Pescan. V rokoch 1299 a 1301 - 1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, v nasledujúcich storočiach sa tu vystriedali ďalšie šľachtické rodiny. Z roku 1642 pochádza oslavná báseň "Uzdravujúce piešťanské kúpele" od protestantského kňaza Adama Trajana z Benešova.
V roku 1720 daroval panovník Karol IV. celé hlohovecké panstvo a spolu sním aj Piešťany rodine Erdödyovcov, ktorým patrilo mesto až do roku 1848 a kúpele do roku 1940. Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy postaviť prvú murovanú budovu v klasicistickom štýle, tzv. Napoleonove kúpele, ktorá bola počas celého storočia dostavovaná a založil kúpeľný park. V tomto období tu pôsobil balneológ František Ernest Scherer. V rokoch 1889 - 1940 premenila firma Alexander Winter a synovia mestečko na svetoznáme kúpeľné mesto. V roku 1894 vznikol aj symbol kúpeľov - barlolamač, ktorý sa nachádza spolu s nápisom Surge et ambula (vstaň a choď) aj na erbe mesta Piešťany. Winterovci sa zaslúžili o celkový rozmach mesta. V prvej polovici 20. storočia boli vybudované hrádze rieky Váh, vodovodná sieť, kanalizácia, dokončila sa stavba Obecného úradu, do prevádzky boli uvedené Krajinský most a Kolonádový most, začalo sa s výstavbou termálneho kúpaliska Eva. Plány ďalšieho rozvoja prekazilo Winterovcom vyvlastnenie kúpeľov štátom v roku 1940. 21. 10. 1945 bol Piešťanom pridelený štatút mesta. Po vojne sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia kúpeľných objektov i mesta. V roku 1954 vláda vyhlásila Piešťany za kúpele medzinárodného významu, v meste 1956 im bol schválený štatút kúpeľného mesta. V ďalších rokoch sa pokračovalo s výstavbou sídlisk, rôznych podnikov a ďalšej infraštruktúry. V súčasnosti majú Piešťany (k 1. 11. 2001) 31386 obyvateľov.
Dobré meno šíria vo svete aj významní rodáci. K najznámejším patrí plavkyňa Martina Moravcová, ktorá na XXVII. Letných olympijských hrách v Sydney získala dve strieborné medaily.

Možnosti rekreácie

Mesto ponúka svojim návštevníkom široký výber ubytovania a stravovania, pestré kultúrne vyžitie, ako aj rôzne možnosti pre rekreačný a vrcholový šport a regeneráciu síl. Bohatú tradíciu má Piešťanský festival, koncerty v hudobnom pavilóne, v Dome umenia a v Spoločenskom centre kúpeľov, ďalej podujatia ako Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny, kvetinový festival Viktória Régia, Deň zdravia "Challenge day" a mnoho ďalších. Piešťany a ich okolie so svojimi prírodnými krásami a mnohými historickými pamiatkami ponúkajú návštevníkom možnosti športu a turistiky. Vodná nádrž Sĺňava je strediskom vodných športov ako kanoistika, veslovanie, jachting, vodný motorizmus, klasické vodné lyžovanie i lyžovanie za vlekom. V Piešťanoch má okrem plávania dávnu tradíciu i jazdectvo na koni, hokej, futbal a mnoho ďalších športov.

Kúpele

Najstaršie stopy o živote človeka pri piešťanských prameňoch pochádzajú z obdobia staršej doby kamennej. Praveký človek sem prišiel po stopách mamutov, ktorí sa tu zdržovali v dôsledku množstva potravy. S míňajúcimi sa storočiami sa menili i obyvatelia pri prameňoch - keltské, germánske a slovanské kmene. Prvá tlačená správa o kúpeľoch pochádza z roku 1549 v diele Rozprava o podivuhodných vodách Uhorska od Juraja Wernera, medzi inými uhorskými kúpeľmi spomína i Piešťany ako najliečivejšie v krajine. Pramene popisuje ako nestále vývery, ktoré neustále menia svoju polohu podľa meniaceho sa toku Váhu. Vyhĺbené jamy sa napĺňajú mimoriadne horúcou vodou s veľmi účinným pôsobením proti dlhotrvajúcim a nevyliečiteľným chorobám. V 16. storočí sa povesť kúpeľov rozšírila až do Talianska prostredníctvom rímskeho lekára Andreasa Bacciusa. Celé 16. storočie bol o liečivú silu horúcich piešťanských žriediel veľký záujem, ich majitelia - najskôr Turzovci a po nich Erdödyovci však k ich rozvoju veľmi neprispievali. Obrat nastal až po prenajatí kúpeľov rodinou Winterovcov. Po mnohých prekážkach sa Alexandrovi Winterovi podarilo založiť 1. Kúpeľný robotnícky špitál v Európe. Najvýznamnejším zveľaďovacím činom bola výstavba Kúpeľnej dvorany, Letného divadla, Grand hotela - penziónu Zelený strom, rekonštrukcia Panského hostinca a kúpeľov Napoleon I., ako i úprava parkov. Po smrti A. Wintera v roku 1909 pokračoval v jeho úsilí syn Ľudovít, ktorý v roku 1912 otvoril brány hotela Thermia Palace. Neskôr, aj napriek nečakanej správe o vypuknutí 1. svetovej vojny dokázal Ľ. Winter zachrániť kúpele pred úpadkom. Počas vojny slúžili na liečbu ranených vojakov a po vojne boli zveľaďované prostredníctvom mnohých investičných aktivít. Po 2. svetovej vojne boli kúpele znárodnené a Ľ. Winter bol ako bývalý kapitalista označený za nežiadúceho. Zomrel 98-ročný v piešťanskej nemocnici. Rehabilitácie sa mu dostalo až v roku 1991. Jeho život a tvorbu v meste pripomína názov hlavnej obchodnej ulice v Piešťanoch, ako i osadenie pamätnej tabule na Zelenom strome. V druhej polovici 20. storočia prebehla výstavba kúpeľného komplexu Balnea Palace, Balnea-Grand-Splendid a Balnea Esplanade, čím získali Piešťany 1200 nových lôžok a 1330 kúpeľných procedúr denne. V súčasnosti sa kúpele tešia vysokej návštevnosti.

Kultúrne pamiatky

Časť mesta bola v roku 1991 vyhlásená štátom za pamiatkovú zónu, v snahe chrániť najmä nehnuteľné kultúrne pamiatky, súbor historických objektov na Kúpeľnom ostrove a ďalšie objekty dotvárajúce kolorit kúpeľného mesta.

- Kláštor johanitov, Detvianska 9. Zrúcanina sakrálnej stavby z 2. polovice 14. storočia.

- Kurhotel, Winterova 29, dnešné riaditeľstvo Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s. Jeden z najstarších objektov v Piešťanoch, viackrát prestavaný.

- Kúpeľné domy Napoleon I.,II.,III., na Kúpeľnom ostrove. Komplex troch klasicistických kúpeľných objektov vytvárajúcich malé námestie, realizovaný v rozmedzí rokov 1822 - 1862, rekonštruovaný v r. 2000-2001.

- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana, Štefánikova 138. Postavený v rokoch 1828 - 1832 v klasicisticko-empírovom slohu.

- Kursalon Kúpeľná dvorana, Beethovenova 5. Rozložitá budova s dvoma átriami a bohatou plastickou výzdobou exteriérov, slávnostne otvorená v roku 1894. V súčasnosti slúži ako koncertná miestnosť a sídlo Balneologického múzea.

- Liečebný dom Zelený strom, Winterova 19. Hotel penzión postavený v roku 1902. Na objekte je pamätná tabuľa venovaná jednému zo zakladateľov kúpeľov Ľudovítovi Winterovi.

- Liečebný dom Thermia Palace, kúpeľný dom Balneoterapia Irma, Kúpeľný ostrov. Komplex postavený v rokoch 1910 - 1912, autormi sú architekti Hegedüs a Böhm. Jeden z vrcholov secesie na Slovensku

- Secesná vila, Teplická 50. Vybudovaná okolo roku 1910, dnes sídlo Základnej umeleckej školy.

- Liečebný dom Jalta, Winterova 58.

- Hotel Eden, Winterova 60, (pôvodne "Kúpeľný dom" dr. Neuwirtha).

- Cestný krajinský most, železobetónová dopravná stavba ponad rieku Váh z r. 1932.

- Kolonádový most - peší alebo tzv. sklený most, ktorý ponad rieku Váh spája mestskú časť s Kúpeľným ostrovom. Významná pamiatka funkcionalistickej architektúry, postavená v rokoch 1930 - 1932 podľa projektu architekta Emila Belluša. V roku 1933 boli do presklennej steny vkomponované dve vitráže "Piesne z Detvy" a "Na salaši" realizované podľa návrhov Martina Benku. Na predmostí sa nachádza svetoznáma socha barlolamača od sochára Kühmayera.

- Vila so záhradou, Teplická 83.

- Kúpeľný park - rozprestiera sa na 40,2 ha na území Kúpeľného ostrova, je významný svojou rozlohou a flórou.

- Plastiky Chlóris, Hermes, Aténa, Demeter. Skupina štyroch klasicistických záhradných plastík situovaná pred Liečebným domom Thermia Palace.

- Mestský park s rozlohou 25,2 ha, v ktorom sa nachádza pomník L. van Beethovena a pomník Adama Trajana z Benešova.

Obsah (text, prípadne foto) bol dodaný popisovaným subjektom.

 

ÚvodÚzemieHrady a zámkySubjektyKontaktMapa webu
RSS kanál
Copyright © 2001-2006 Matúšovo kráľovstvo s.r.o. • Webdesign © 2001-2006 Peter Šlosar