Preskočiť navigáciu

Mesto Trenčín - Kultúrne a historické pamiatky

Mesto Trenčín
Mesto Trenčín - Kalendár podujatí
Mesto Trenčín - Kultúra, šport
Mesto Trenčín - Turistika, ubytovanie

Všetky kultúrne a historické pamiatky sú vyznačené i na mape Trenčína

1. Rímsky nápis

Z 2. stor. n.l. sa zachoval rímsky nápis na hradnej skale Trenčianskeho hradu. Je to najsevernejšia pamiatka na pobyt Rimanov v strednej Európe. V markomanských vojnách prenikli Rimania údolím Váhu až k dnešnému Trenčínu, kde prezimovali v osade Laugaricio. Dôkazom toho je latinský nápis z roku 179. Maximianus v ňom vyslovuje vďaku za víťazstvo cisárov a vojska druhej pomocnej légie v počte 855 vojakov. Pravosť nápisu dokazuje nález kamenného podstavca sochy Marca Valeria Maximiana v pozostatkoch antického mesta Diana Veteranorum (v dnešnej Zane v Alžírsku), kde sa v texte spomínajú jeho vojenské činy a spomína sa aj Laugaricio. Nápis možno vidieť z hotela Tatra.

2. Trenčiansky hrad

Vznikol na mieste staršieho pravekého a včasnostredovekého osídlenia. Z obranných dôvodov sa skalná výšina stala miestom pre výstavbu mocného feudálneho sídla, ktoré ovládlo široké okolie. Kamenný hrad tu stál už niekedy v ll. storočí, kedy bola postavená obytná strážna veža. Od l3.storočia sa hrad rozširoval o ďalšie stavby a paláce: Matúšov, Ľudovítov, Barborin a Zápoľskovcov. Mohutný systém opevnenia je výsledkom postupného zdokonaľovania fortifikačného staviteľa. Od počiatku bol hrad dôležitou pohraničnou pevnosťou a župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šľachtické rody, z ktorých najviac ho preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti roku l32l sa hradu zmocnil kráľ Karol Róbert, počas ktorého sa na hrade riešili medzinárodné politické otázky. Nasledovní panovníci a veľmoži, ako Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci sa zaslúžili o jeho rozvoj. Roku l600 sa majiteľmi hradu stali Ilesháziovci, dediční župani. Od roku l663 sa usadila na hrade nemecká posádka, až do roku l782. Plány Jána Ilesháziho na obnovu hradu sa neuskutočnili, pretože v roku l790 bol zničený požiarom. Dnes je jednou z popredných národných kultúrnych pamiatok.
Barborin palác a Delová bašta slúžia ako priestor pre príležitostné výstavy, v Ľudovítovom paláci je inštalovaná expozícia starých chladných a palných zbraní z l3. stor. - l9. stor. Nájdeme tu gotické meče, orientálne jatagány, jazdecké šable, palaše a halapartne. Z palných zbraní zaujmú kresadlové a perkusné pištole, lovecké zbrane, revolvery, ihlovky a zadovky. Najhonosnejšia a najucelenejšia je historicky a umelecky mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazov z Ilešháziovských sídiel, ktorá sa nachádza v Paláci Zápoľských. Obsahuje takmer l00 olejomalieb z l6.-l9.storočia. V Ľudovítovom paláci je umiestnená výstava zo súčasnej slovenskej heraldickej tvorby. Menšia kolekcia predmetov viažucich sa ku hradnej studni sa nachádza v hradnej kaplnke na dvornom nádvorí a Hladomorňa hostí expozíciu dobovej feudálnej justície. Na hornom hrade v priestore Letnej veže je umiestnená expozícia dávnej minulosti Skalky pri Trenčíne.
Na hradnú studňu, hlbokú 79,2 m, sa viaže povesť o Omarovi a Fatime:
Štefan Zápoľský po víťaznej vojne s Turkami priviedol manželke zajatkyňu Fatimu. Keď sa Omar dozvedel, kde sa jeho snúbenica nachádza, s veľkým bohatstvom prišiel si ju vykúpiť. Nepomohli však ani náreky, ani dary. Pán hradu bol neoblomný: "Čo som daroval, neberiem nazad a bohatstva mám dosť" Kľačiaci Omar sa spýtal v zúfalstve: "A čo nemáš?" "Všetko mám", znela odpoveď. Tu však mu prišlo na um: "Vodu nemám." Omar sa chytil poslednej nádeje: "A keď donútim túto skalu, aby vydala vodu, prepustíš mi Fatimu?" Pán prikývol. Po troch rokov sa Turci konečne prekopali až k vode, Omar z nej nabral do zlatého pohára a podal ho Zápoľskému so slovami: "Voda je tu, ale tvoje srdce bolo tvrdšie ako tá skala"

3. Trenčianske múzeum

Múzeum, pôvodne mestský palác Ilešháziovcov, bol postavený v 17. storočí. V roku 1760, v súvislosti so zmenou funkcie objektu na Župný dom, objekt upravili v neskorobarokovom výraze. V reprezentačných miestnostiach na prvom poschodí sa v minulosti konali župné kongregácie. V jednotlivých sieňach viseli obrazy trenčianskych županov.
Múzeum sídli v budove bývalého Župného domu od roku 1939. V pôvodných reprezentačných priestoroch sa dnes nachádza stála expozícia zriadená v roku 1999 so zameraním na históriu, prírodu, archeológiu, národopis a umenie Trenčína a okolia. Vzhľadom na výborné akustické podmienky sa priestory využívajú aj ako koncertná sieň. Vo výstavných sieňach na prízemí sa organizujú pravidelne výstavy z vlastných zbierok múzea.

4. Mestská brána

Z dvoch brán mestského opevnenia, vybudovaného v 1.pol.15. stor. a zosilneného v priebehu 16. a 17.stor. sa zachovala už iba Dolná brána, nazývaná tiež Turecká. V súčasnosti je známa pod názvom Mestská brána. Predstavuje šesťpodlažný vežovitý objekt, pôvodne postavený ako dvojpodlažný v 1.pol.15 stor., ktorého priechod je klenutý gotickým lomeným oblúkom. Tretie a ďalšie podlažia boli postavené v 1.štvrtine 17. storočia. Na veži sú z oboch strán latinské nápisy s erbom mesta. V stredoveku bývali mottom Trenčína. Je na nich text: "Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži".

5. Morový stĺp

Barokový stĺp so sochárskou skupinou, nazývaný tiež stĺp Najsvätejšej Trojice dominuje v strede Mierového námestia. V roku 1712 ho nechal postaviť gróf Mikuláš Ilešházi na pamiatku obetiam morovej epidémie, ktorá vypukla v Trenčíne roku 1710.
Vedľa stĺpu ešte v 19. storočí stál štvorhranný 1 meter vysoký stĺp hanby.

6. Piaristický kostol sv. Františka Xaverského

Pôvodne jezuitský, neskôr piaristický kostol bol vybudovaný v rokoch 1653-1657 v rannobarokovom štýle. Dispozičným riešením a usporiadaním dvojvežového priečelia nadväzuje na typ stredoeurópskeho jezuitského chrámu s východiskom v kostole Františka Xaverského vo Viedni.
K podstatnému poškodeniu kostola došlo počas požiaru mesta v roku 1708. Počas obnovovacích prác, ktoré trvali do roku 1713, nadobudol interiér kostola terajší barokový charakter, ktorý predstavuje jedinečnú symbiózu architektúry, maliarstva, sochárstva a umeleckej štukovej výzdoby. Nástropná maľba z roku 1711-1713, ako aj obraz hlavného oltára, je dielom maliara a architekta Krištofa Tauscha. Ich výtvarný program sa viaže k legende o sv. Františkovi Xaverskom, patrónovi kostola. Nástropná maľba patrí medzi najpozoruhodnejšie vrcholnobarokové iluzívne nástenné maľby na Slovensku.
Ku kostolu bola pristavaná budova kláštora v rokoch 1653-1662. Po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773 prešiel kostol aj kláštor do majetku piaristov.

7. Farské schody

Z námestia k farskému kostolu sa tiahne kryté schodište, postavené v roku 1568, ktoré umožňovalo rýchly presun obrancov mesta na hradby pri kostole. Schody, ktoré sú na ľavej strane otvorené arkádou, slúžili ako spojnica k zbrojnici postavenej v roku 1565 pri karneri sv. Michala. Neskôr schody značne zničil oheň v roku 1708. Po oprave plnili verejnokomunikačnú funkciu. Dnešný vzhľad schodov sa stal výsledkom pamiatkovej obnovy z rokov 1978-1981. Pri obnovovacích prácach sa našiel náhrobník s latinským textom z roku 1724. Kamenný náhrobník je dnes vystavený v lapidáriu Trenčianskeho hradu.

8. Karner sv. Michala

Pri mestských hradbách oproti farskému kostolu je vzácny gotický karner. Má dve podlažia. Pôvodne pozostával pravdepodobne len zo suterénneho priestoru - kostnice z 15.stor., do ktorého ukladali pozostatky mŕtvych z farského cintorína. V 16. storočí bolo pristavené druhé podlažie - kaplnka, ktorá po požiari farského kostola v roku 1528 suplovala jeho funkciu. Na kaplnke bola postavená i vežička so zvonom a hodinami. Keďže rástlo nebezpečenstvo tureckých vpádov, objekt v roku 1560 upravili na zbrojnicu s kovolejárskym zariadením v suteréne. Po roku 1790 bol objekt používaný ako sýpka. Rekonštrukcia pamiatky prebiehala v rokoch 1973-1989.

9. Rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie

Kostol spolu s karnerom, mestskou farou (ul.M.Čáka č.2) a bývalou zbrojnicou (u.l.Čáka č.1) tvorí opevnený areál, situovaný na plošine na svahu nad námestím a nazývaný podľa zasvätenia kostola Mariánsky hrad (Marienburg) alebo Mariánska hora (Marienberg).
Kostol bol postavený v roku 1324 ako bazilikálne trojlodie s pravouhlým presbytériom a predsunutou vežou na západnej fasáde. Okolo polovice 15. storočia kostol prestavali na sieňové trojlodie s polygonálnym presbytériom. Nové výtvarné názory tohto obdobia dokladá zachovaná kamenná podnož renesančnej kazateľnice s neskorogotickým tvaroslovím. Po poškodení kostola požiarom v roku 1528 sa uskutočnila renesančná prestavba, počas ktorej objekt nanovo zaklenuli. Z obdobia tejto prestavby pochádzajú dva vstupné renesančné kamenné portály. Posledná väčšia stavebná úprava kostola sa realizovala na začiatku 20.storočia. V ukončení ľavej bočnej lode je umiestnená pohrebná kaplnka Ilešháziovcov, postavená v roku 1648. Prestavaná a umelecky upravená bola v rokoch 1750-1753 podľa návrhu bratislavského sochára Ľudovíta Godeho, ktorý je autorom oltára Ukrižovania, epitafu Jozefa Ilešháziho a tepanej dekoratívnej mreže.

10. Synagóga

Novoromantická stavba z roku 1913 bola postavená v blízkosti starej synagógy. Stavba je centrálneho typu s ústrednou kopulou, inšpirovaná byzantskou a orientálnou architektúrou s využitím moderných železobetónových konštrukcií. Stavbu realizovala trenčianska stavebná firma Niegreisz a Fuchs. Obnova pamiatky prebehla v rokoch 1974-1984. Po obnove centrálny priestor objektu pod kupolou slúži ako výstavná sieň. Malá modlitebňa v zadnej časti objektu bola obnovená v roku 1990.

11. Katov dom

Zaujímavý typ stredovekého domu predstavuje dom č.14 na ul. M.Čáka, tzv. "Katov dom". Bol postavený v prudkom svahu Hôrky ako dvojpriestorový kamenný dom, upravený v 18. stor. Svoje pomenovanie dostal v čase, keď ho na konci 19. stor. obýval mestský dráb.

12. Súbor meštianskej architektúry

Pod ochranou hradu vznikla a rozvíjala sa remeselnícko-obchodná osada. Stredoveká meštianska zástavba sa formovala od 14.storočia okolo starej historickej cesty vedúcej Považím a vytvorila nepravidelné trojuholníkové námestie. Tvorili ju domy prevažne viacpodlažné, dvojpriestorové alebo trojpriestorové. Medzi domami boli voľné priestranstvá slúžiace ako prechod do zadnej časti parcely s hospodárskymi stavbami. Po požiari v roku 1528 sa objekty dostavovali do šírky parciel, čím sa sformovali dvojtraktové domy s dlhým prejazdom.
Pôvodný výzor Trenčína bol však v dôsledku mnohých pohrôm, najmä opakovaných požiarov v priebehu nasledujúcich storočí, zmenený.

13. Archeologická lokalita na Vajanského ulici

Pri budovaní základov Československej obchodnej banky bolo archeologickým výskumom v rokoch 1996-1997 zistené základové murivo stredovekej sakrálnej stavby. Možno ju stotožniť s kláštorným kostolom františkánov, ktorých kolégium v Trenčíne sa spomína v roku 1301, prípadne s kostolom johanitov, ktorých príchod do Trenčína sa uvádza v roku 1200 a ktorí z mesta odišli v roku 1301. Zistené základy sú prezentované v priechodovej pasáži ČSOB.

 

   
Pohľad na Trenčín v roku 1670.
Litografia z roku 1845 autorov F.Prachlera a M.Szerelmeia.
  Celkový pohľad   Štúrovo námestie
         
     
Vodník Valentín na Štúrovom námesti   Galéria M.A.Bazovského    

Obsah (text, prípadne foto) bol dodaný popisovaným subjektom.

 

ÚvodÚzemieHrady a zámkySubjektyKontaktMapa webu
RSS kanál
Copyright © 2001-2006 Matúšovo kráľovstvo s.r.o. • Webdesign © 2001-2006 Peter Šlosar