Preskočiť navigáciu

Mesto Trenčín

Mesto Trenčín - Kultúrne a historické pamiatky
Mesto Trenčín - Kalendár podujatí
Mesto Trenčín - Kultúra, šport
Mesto Trenčín - Turistika, ubytovanie

Základné údaje o meste Trenčín

  • rozloha: 81,9 km2
  • počet obyvateľov k 31.12.2000: 58 724
  • hustota osídlenia na km2: 720
  • nadmorská výška: 204-262 m n.m.
  • poloha: 18° 03' východnej zemepisnej dĺžky, 48° 55' severnej zemepisnej šírky
  • napojenie na trasu medzinárodného významu E75, E5O
  • letisko: vojenské, civilné - možnosť charterových letov, cargo letov

Symboly mesta

erb
Mestský erb tvorí modré pole v štíte, na ktorom je strieborný [biely] doľava smerujúci baránok. Na zlatej [žltej] zakončenej žŕďke nesie štvrtenú červeno-bielu zástavu. Nad hlavou má na zlatej [žltej] stuhe pripevnenú šesťcípu hviezdu. Dĺžka k šírke sú v pomere 8:7.
Mestská pečať má kruhový tvar. Je na nej znázornený mestský erb s kruhopisom MESTO TRENČÍN.
Mestská vlajka sa skladá zo štvrteného červeno-bieleho poľa. Má obdĺžnikový tvar, ukončený zástrihom siahajúcim do 1/3 dĺžky vlajky. Dĺžka k šírke sú v pomere 3:2.
Mestská zástava sa tvorí menením dĺžky a šírky, ako aj spôsobom zavesenia na stožiar.
Štandarda primátora má podobu znakovej zástavy, na ktorej je premietnutý na modrý obdĺžnik mestský znak.
Znaková zástava je olemovaná lemom z mestských farieb - červenou, bielou a modrou. Primátor má právo používať štandardu pri slávnostných príležitostiach.

História

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váhu patril Trenčín odnepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.
Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností - Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne je orginálny doklad o prítomnosti legionárov na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiliána. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.
V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť - kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia - súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec - Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.
V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína.
Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.
Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704-1708. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával. Ani vojny či iné nešťastia nezahatili vývoj mesta. V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, dokončilo sa železničné spojenie so Žilinou. Za prvej Česko-slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr sa začína formovať výstavníctvo.
Po roku 1989 mesto rozkvitlo do krásy a ožilo jeho historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Trenčín sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k významným mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom.

História mesta v číslach

179
rímsky nápis na hradnej skale (viditeľný z vyhliadkovej terasy hotela Tatra) najstaršia epigrafická pamiatka na pobyt rímskych vojsk v osade Laugaricio
1067-1068
prvá zmienka o Trenčíne vo Viedenskej maľovanej kronike
1111-1113
najstarší archívny doklad o Trenčíne v Zoborských listoch
1241-1242
Trenčiansky hrad odolal náporu Tatárov
1321
smrť Matúša Čáka - pána Váhu a Tatier
1324
potvrdenie mestských výsad panovníkom Karolom Róbertom z Anjou, obyvatelia Trenčína boli oslobodení od cla.
1412
povýšenie Trenčína na slobodné kráľovské mesto kráľom Žigmundom Luxemburským
1421
mesto dostáva právo na dva výročné trhy
1454
mesto dostáva od majiteľa hradu Jána Huňadyho právo meča
1493
hrad sa stáva majetkom Štefana Zápoľského
1528
hrad a mesto sú vypálené a zničené vojskami Ferdinanda Habsburského na čele s generálom Katzianerom
1528-1530
spomína sa mestská škola, koncom 16.stor. evanjelická, s charakterom vyššieho gymnázia
1600
Ilešháziovci majiteľmi rozsiahleho panstva na Trenčianskom hrade až do konca feudalizmu (1835)
1604
hajdúske vojská Štefana Bočkaya sa zmocnili hradu i mesta a vydrancovali ho
1637
skupina českých exulantov na čele s Janom Václavom Volákom z Prahy založila v Trenčíne vlastnú kníhtlačiareň
1647
príchod jezuitov do Trenčína, začiatky protireformácie
1704
kurucké vojská Františka Rákociho II. obliehali Trenčín a podpálili ho
1708
bitka pri Hámroch
1710
morová epidémia v Trenčíne
1712
na pamiatku skončenia moru dal župan Ilešházi postaviť na námestí trojičný stĺp
1776
príchod piaristov do Trenčína
1790
veľký požiar hradu a mesta
1813
katastrofická povodeň na Považí
1831
zúrila cholera v meste a jeho okolí
1883-1884
medzník v stavebnom vývoji mesta: dokončenie považskej železnice Trenčín-Žilina
1886
požiar v meste a v podhradí
1901
začala sa budovať železničná trať Trenčín - Topoľčany
1905
Iphigénia d,Harcourt darovala hrad mestu Trenčín
1911
začala sa v meste budovať kanalizácia a vodovod
1914
Andrej Kvasz, rodák z Békéscsaby, vzlietol v lietadle nad Trenčínom
1945
oslobodenie mesta Trenčín
1957
začiatok postupnej konzervácie a rekonštrukcie Trenčianskeho hradu
1969
založená Galéria M. A. Bazovského
1984
otvorenie Detského mestečka v Zlatovciach
1987
Mierové námestie vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
1991
založenie CITY UNIVERSITY BELLEVUE dnešnej Vysokej školy manažnentu
1996
vznik Trenčianskeho kraja 1.9.
1997
otvorenie diaľničného úseku pri Trenčíne
1998
založenie Trenčianskej univerzity 1.7.
1998
založenie Galérie naivného umenia
1998
vysvätený kostol sv. Rodiny na JUHU
1999
otvorená krytá plaváreň na Sihoti
1999
rekonštrukcia letnej plavárne na Sihoti
1999
Galéria M. A.Bazovského presťahovaná do priestorov na Palackého ulici
2001
založenie Múzea antiky Vojtecha Zamarovského

Významné osobnosti

S mestom pod Trenčianskym hradom sú spätí mnohí významní slovenskí kultúrni a osvetoví činitelia, ktorí sa tu narodili, študovali či pôsobili alebo sú v Trenčíne pochovaní.

Najstaršia história je spojená s menom Matúša Čáka Trenčianskeho. Tento uhorský feudál, oligarcha a politik sa koncom 13. storočia stal takmer neobmedzeným vládcom územia dnešného Slovenska. Vlastnil asi 30 slovenských hradov. Matúš Čák patrí k legendárnym postavám slovenskej historiografie i literatúry.

V trenčianskej oblasti pôsobilo viacero príslušníkov rodiny Ľudovíta Štúra - politika, jazykovedca, jednej z najvýznamnejších postáv slovenských dejín 19. storočia. V evanjelickej cirkevnej škole vyučoval jeho otec Samuel Štúr, na evanjelickom cintoríne je pochovaná jeho matka Anna Štúrová. V Trenčíne sa narodil jeden z Ľudovítových bratov Karol (1811-1851), evanjelický farár, literát a pedagóg. Najmladší brat Janko Štúr (1827-1905), publicista a aktívny účastník národnoobrodeneckého hnutia rokov 1848-49 je tiež pochovaný v Trenčíne.

Na evanjelickej cirkevnej škole pôsobil ako učiteľ aj Ján Rizner, otec zakladateľa slovenskej národnej bibliografie Ľudovíta Vladimíra Riznera (1849-1913). V rokoch 1809-1812 tu študoval významný český historik František Palacký.

Na jezuitskom, neskôr piaristickom gymnáziu študoval Samuel Timon, zakladateľ uhorskej historiografie, ako aj Ján Baltazár Magin (1681-1753), autor diela Apologie - jednoho z prvých obranných spisov proti maďarskému nacionalizmu.

V Trenčíne študoval predstaviteľ barokovej literatúry Daniel Krman (1663-1740), evanjelický farár, autor cirkevno historických diel, memoárových a cestopisných prác, básnik, upravovateľ piesní, prekladateľ a vlastenec.

Veľkú časť života spojil s Trenčínom aj piaristický provinciál Jozef Branecký (1882-1962). Jeho literárna tvorba s osvetovo - výchovnými prvkami sa tematicky viaže k mestu a okoliu.

K ďalším významným Trenčanom patrí Karol Brančík (1842-1915), lekár, prírodovedec, zakladateľ Prírodovedného spolku Trenčianskej župy a prvý riaditeľ Trenčianskeho múzea.

S Trenčínom spojil svoj život Miloš Alexander Bazovský (1899-1968), výtvarník, národný umelec, jedna z najoriginálnejších postáv súčasného slovenského maliarstva. Jeho meno nesie trenčianska galéria.

Jedným z významných dejateľov mesta bol Karol Pádivý (1908-1965), priekopník pôvodnej slovenskej tvorby pre dychové orchestre, autor mnohých inštrumentácií známych skladieb, spoluzakladateľ viacerých hudobných festivalov. Na jeho počesť bol pomenovaný celoslovenský festival dychových hudieb Pádivého Trenčín.

K rodákom európskeho významu zaraďujeme Vojtecha Zamarovského (1919), spisovateľa, ktorý sa vo svojich dielach o dávnej histórii usiluje o pútavú rekonštrukciu vedeckého bádania a odhaľuje aktuálny zmysel historických dejov. Jeho diela sú preložené do mnohých cudzích jazykov.

Trenčín dnes

mapa
Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území: Trenčín, Hanzlíková, Istebník, Kubrá, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie a Zlatovce. Celková rozloha územia je 8199,7 ha a žije tu 58 510 obyvateľov. V štruktúre obyvateľstva podľa pohlavia majú v Trenčíne prevahu ženy. Na 1000 mužov pripadá 1082 žien. V národnostnej štruktúre dominujú Slováci, tvoria 95,3 % z celkového počtu obyvateľov. Najpočetnejšou národnostnou menšinou sú Česi s 2,4%.

Trenčín plní funkciu významného administratívneho centra, je sídlom Trenčianskeho kraja, Vyššieho územného celku - Trenčianskeho samosprávneho kraja a tiež je sídlom okresu. Trenčiansky kraj tvorí 9 okresov - Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín.

V meste je rozmanitá základňa priemyslu s dôrazom na strojársky, textilný a odevný priemysel, ktorý má korene v bohatej remeselnej tradícii. Priemyselnú štruktúru dopĺňa celý rad menších podnikov a živnostníkov. Dlhoročnú tradíciu má v meste aj výstavníctvo s najznámejším veľtrhom s názvom Trenčín mesto módy.

Trenčín je významnou križovatkou ciest I/61 (medzinárodná cesta E 50 a E 75) a II/507. V blízkosti mesta je viacero hraničných prechodov do Českej republiky - Drietoma, Horné Srnie, Bošáca. Mestom prechádzajú štátne cesty v dĺžke 27 km a miestne komunikácie v dĺžke 114 km. Trenčín pretína významná železničná trať Bratislava - Žilina - Košice. V Trenčíne je aj letisko, ktoré je využívané pre účely armády, na charterové lety a pre rekreačné účely.

V meste sa nachádza 880 maloobchodných zariadení, sú tu 4 tržnice. V Trenčíne je 225 pohostinských a stravovacích zariadení, z toho 47 reštaurácií, 15 nočných barov, 5 vinární, 33 snack barov a pizzérií.
V štruktúre služieb majú väčší význam výrobno-opravárenské, ktoré sú prezentované 79 prevádzkárňami. Nevýrobné služby sú zastúpené 185 prevádzkami.
V meste je viacero ubytovacích zariadení rôznej kategórie s celkovou kapacitou
893 lôžok bez sezónneho ubytovania.
Informácie turistom podáva Kultúrno-informačné centrum, sídliace na Štúrovom námestí. Peňažné a zmenárenské služby poskytuje 13 peňažných ústavov.
Obyvateľom mesta slúži 6 poštových úradov.

Nemocnica s poliklinikou má 20 oddelení s 1007 lôžkami. V meste pôsobí ešte 1 domov dôchodcov, 1 penzión pre starších obyvateľov, Dom humanity, Dom osobitného určenia, detský domov, Detské mestečko a DEMY - domov sociálnych služieb.

Trenčín má dlhoročnú tradíciu v oblasti vzdelávania. Základné vzdelanie poskytuje 14 základných škôl. Rozvinuté je stredné školstvo. Zastúpené je 9 strednými školami
a 5 strednými odbornými učilišťami.
Od roku 1991 je v meste pobočka súkromnej City University z amerického Seattlu.
Základom vysokoškolského vzdelávania je od roku 1997 Trenčianska univerzita, ktorá má v súčasnosti 4 fakulty.

Trenčín je nielen mestom módy, ale aj mestom športu. Nachádza sa tu množstvo športových zariadení, ktoré slúžia vrcholovému športu i rekreačnému športovaniu.
3 futbalové štadióny, 2 športové haly, 2 letné kúpaliská, kryté bazény, zimný štadión, lodenica, tenisové kurty, kolkáreň, lesopark Brezina s kyslíkovou dráhou, množstvo ihrísk a fitness centier. Dominantné postavenie má vrcholový šport zastúpený Armádnym športovým klubom Dukla Trenčín. Výchove mladých športových talentov sa venuje Osemročné športové gymnázium.

Možností kultúrneho vyžitia v Trenčíne je dosť. V meste je Trenčianske múzeum, Galéria M. A. Bazovského, Galéria naivného umenia, Múzeum antiky Vojtecha Zamarovského, 2 výstavné siene, 1 kino. Dom armády a kino Hviezda poskytujú služby kultúrneho charakteru. Milovníkov umenia potešia aj 6 stálych expozícií, ktoré sa nachádzajú na Trenčianskom hrade. Sieť kultúrnych zariadení dopĺňajú 3 knižnice so 4 pobočkami.
V meste sa počas roka organizujú viaceré kultúrne podujatia: Trenčianska hudobná jar, Sám na javisku - divadelný festival, ARTFILM medzinárodný filmový festival, Kultúrne leto, Pri Trenčianskej bráne - festival ľudovej kultúry a zábavy, Jazz pod hradom, Detský výtvarný Trenčín, Pádivého Trenčín, Trenčianska hudobná jeseň, Stretnutie s koledou.


Obsah (text, prípadne foto) bol dodaný popisovaným subjektom.

 

ÚvodÚzemieHrady a zámkySubjektyKontaktMapa webu
RSS kanál
Copyright © 2001-2006 Matúšovo kráľovstvo s.r.o. • Webdesign © 2001-2006 Peter Šlosar